Smutné Básničky
Človek by si myslel že stretol niekoho koho by mal rad,ale opak je pravdou bol to len klam.Ja v daždi stojím,a z útesu hľadím,slzy mi stekajú po mokrej tvári,a ja s úžasom do hĺbky mora hľadím.Posledný krát sa obzerám a s nádejou hľadím či si tam.Naspäť sa otočím a smrť mi ruku podávazrazu počujem NIE !ale už je neskoro smrť si ma so sebou zobrala......
Bez teba sa neda
Krasna ruža v zahone stoji pripravena k boji každy dotik boli s krvavou rukou sa brodim v poli . krv po ruži steka je v mojom srdci vybrat sa neda cez dieru v srdci vietor fuka klacim na zemi vhmle sa kumne taha tvoja ruka moje srdce zasa bucha.
v moci hada
ked prides na svet nesmejes sa ale places cely zivot sa iba trapis uz si si zvykol a chces ti teraz ranit nenavydis nechces mat rad uz nemylujes tvoju dusu ma had prekliaty sa len prizeras tvoje srdce bucha ale je vnom chlad uz nikdy nepocitis ake jeto milovat.
Utopené v smútku!
Moje srdce zranené je,
nemôže ľúbiť koho chce.
Zomrieť chce nechce žiť,
nechce na tomto svete už biť.
Ona však priveľmi miluje,
no on ju len stále zraňuje.
Prečo je tento svet taký krutý?
Opustený bez lásky a mrzutý?
Pýtam sa sama seba: či žiť, biť
a či zomrieť snáď?
Chcem už konečne pokoj od každého mať.
Chcem ľúbiť, mať a darovať,
a nechcem už sama seba ľutovať!
Sen
Sníval sa mi sen, celkom obyčajný,
ničím výnimočný ničím zázračný.
No bolo tam dievča, bolo krásne,
na pohľad nevinné v srdci úžasné.
Sedela na lúke vôkol samí kvet,
bol to iný a nie ako dnešný svet.
Všade bolo ticho šiel som tam,
takú veľkú šancu a nádej mám.
No odrazu sa strácala a bola fuč,
zmizla ako ranný, slnečný lúč.
Ten sen mám v srdci a vždy som ho mal,
raz som ĽÚBIL a raz MILOVAL!!:-*